Psychológia dobrovoľníka

Skauting funguje na báze dobrovoľníkov. Dobrovoľnícka činnosť, rovnako ako iné altruistické činnosti, má svoje benefity aj riziká. Poďme sa na nespolu pozrieť.

Medzi pozitíva tejto činnosti patrí:

Poskytnutie pomoci, ktorá je potrebná.
Zmysluplné využitie voľného času.
Získavanie cenných skúseností, ktoré v inej pracovnej náplni ťažko získať.
Spoznávanie nových ľudí, vytváranie priateľstiev, sieťovanie.
Inšpirácia – učíme sa jeden od druhého, nielen slovom, ale príkladom a v spoločnej činnosti.
Príležitosť pre osobný rast a hlbšie sebapoznávanie.
Subjektívny dobrý pocit zo seba samého.

Na druhej strane je protiváhou :

Potreba časovej investície – dobrovoľníctvo si vyžaduje veľa osobného času.
Potreba intenzívnej prípravy jednotlivých činností, ktorá býva náročná.
Vlastná energia jednotlivca, teda vlastný osobnostný vklad, ktorý každý dobrovoľník do aktivity vnáša.
Nasadenie, zápal, zaangažovanie.
Málo osobného voľna na ničnerobenie.

Motivácia

Okrem kladov a záporov tejto činnosti sa stretávame aj s rôznymi motiváciami. Rizikovými motiváciami, ktoré sa vo svete dobrovoľníctva objavujú, sú:

Mierna zištnosť v dobrovoľníckej činnosti – napr. zahraničné univerzity sa často v prijímacích pohovoroch pýtajú na získané „social skills“ pri nadobúdaní neformálneho vzdelávania alebo v dobrovoľníctve, preto si to môžu študenti vybrať primárne za týmto účelom.
Bodovanie dobrovoľníctva pri prijímaní do práce.
Nadobudnutie neformálneho vzdelávania a osobnostného rastu cez skauting alebo iné neformálne organizácie.

Tieto faktory sami o sebe nie sú pozitívnymi ani negatívnymi, avšak tou hlavnou, zdravou a vhodnou osobnou motiváciou pre začatie dobrovoľníckej činnosti by mala ostať nezištnosť.

Syndróm vyhorenia

Častým javom v dobrovoľníctve je syndróm vyhorenia. Keďže tomuto stavu chceme predchádzať, je pre nás dôležité a užitočné poznať jeho fázy a porozumieť im.

Fázy:

Prvotné nadšenie – dobrovoľník oplýva veľkým nadšením a angažuje sa v prospech spoločenstva ľudí – v prípade skautov je to v prospech družiny, oddielu, zboru. Často už na začiatku nabieha na princíp – všetko na 1000%, nič menej ako maximum sa neráta – a tak nastupuje preťaženie.
Stagnácia – nie všetky ideály, plány a ciele sa darí presadzovať. Požiadavky členov, resp. spätné väzby skautov a ich rodičov začínajú dobrovoľníka obťažovať.
Frustrácia – členov družiny, oddielu alebo zboru začína dobrovoľník vnímať cez negatívne okuliare – lepšie ich pozná, a tak do popredia vstupujú ich chyby, nedokonalosti, vadí mu ich nedisciplinovanosť, lenivosť, nezaangažovanosť. V tejto fáze zažíva sklamanie z dobrovoľníckej organizácie, resp. prostredia. Prvotná podráždenosť, únava a znížený výkon je už možné vypozorovať v jeho správaní a reagovaní.
Apatia – dobrovoľník už neoplýva prvotným nadšením, v aktivitách, ktoré sú naplánované, robí len to najnevyhnutnejšie. Ľudí v organizácii prestáva vnímať ako živé, originálne bytosti, vytráca sa empatia a sústredenie sa presúva na cieľ a výkon – aj to len v nevyhnutnej miere.
Syndróm vyhorenia – štádium psychického a fyzického vyčerpania. Nezriedka túto fázu sprevádza negativizmus, pocity krivdy, nedocenenia, neúspechu, až po negatívny sebaobraz a zníženie vlastného sebavedomia a sebaistoty.

Aké sú teda preventívne opatrenia pred vyhorením?

Pestrofarebný život – život je o hľadaní rovnováhy medzi skautingom, dobrovoľníctvom a inými aktivitami – škola, rodina, čas so sebou a len venovaný sebe, šport, knihy, spánok, modlitba. Dôležití sú aj priatelia mimo dobrovoľníckej činnosti – ponúknu Ti iný pohľad na realitu.
Organizuj svoj čas s rozumom – deň má vždy len 24 hodín a nedá sa nafúknuť. Aj deň sa strieda s nocou, nádych s výdychom a príliv s odlivom. Preto striedaj aktivitu a oddych približne 50:50.
V štádiu psychickej a fyzickej únavy a vyčerpanosti – daj si pauzu a jedno – dvojdňový odstup a oddych od dobrovoľníctva. Skús získať odstup, nadhľad, iný uhol pohľadu – a ak nič iné, dobre si oddýchneš.
Neúspech sa nauč vnímať ako príležitosť k rastu – drobné neúspechy vedia posunúť viac dopredu ako neustály úspech a obdiv okolia – úspech a obdiv nevytvára priestor pre zlepšenie a prácu na sebe. Neúspech naopak dokáže naučiť väčšej pokore, súcitu a empatii so sebou i (nielen) skautskou rovesníckou skupinou.
V čase krízy, keď sa všetko zdá bezútešné, poznaj svoje silné stránky a úspechy – preto si napíš zoznam všetkého, čo sa Ti už v dobrovoľníctve podarilo, oceň sa za to, kde si teraz a akým človekom si sa stal. Pamätaj na to, že si kráčal malými krokmi vpred a prešiel si už kúsok cesty, ktorá Ťa zmenila a v mnohom obohatila.
Pracuj s hranicami – je to výzva v živote vo všeobecnosti, nielen v dobrovoľníctve. Aj altruizmus je zdravý len dovtedy, kým sa nezmení na nezdravý, spasiteľský komplex byť k dispozícii 24 hodín denne pre iných. Miluj teda blížneho ako seba samého a popri tom tiež nezabúdaj, že – ak hovoríš niečomu NIE, znamená to, že niečomu inému vlastne vyjadruješ jasné ÁNO. Preto si občas daj mobil do leteckého režimu, urob si čas len pre seba a pomoc iným odlož o pár hodín alebo o deň – dva. Nezabúdaj, že aj najlepší krízoví interventi, ak chcú byť vo svojom pomáhaní účinní, sú často prestriedaní kolegami a intenzívne oddychujú.
Sociálna opora – nauč sa myslieť, žiť skutočne tímovo, obklop sa ľuďmi, ktorých silné stránky prekrývajú Tvoje slabé miesta. V takom prípade, ak príde pre Teba náročná úloha, môžeš delegovať túto časť práce tomu členovi tímu, ktorý má najlepšie osobnostné predpoklady zvládnuť ju – a neboj sa priznať, že lepšie ako Ty. Výborný líder vie využiť potenciál členov svojho zboru, oddielu, družiny v tých oblastiach, v ktorých je ich najväčšia sila. Preto zabudni na narcistický obdiv a podpor tímového ducha, úspechy budú spoločnými úspechmi a radosť tímu sa tým znásobí. Neúspechy sa rozdelia a lepšie ponesú na pleciach viacerých členov.
Humor – je výborná podporná, preventívna stratégia v boji proti vyhoreniu. Neber seba ani svet príliš vážne a nauč sa uplatniť láskavý, zdravý humor aj v situáciách, ktoré sú náročné – uvidíš, pomôže to nielen Tebe, ale mnohým.
Prehlbuj vlastné sebapoznanie – last, but not least – poznávanie svojich silných a slabých stránok je nevyhnutnou súčasťou fungovania v dobrovoľníckom svete. Ty sám si totiž tým najsilnejším pracovným nástrojom a vkladom pre ostatných. Je vcelku užitočné ujasniť si svoj najvnútornejší zámer, prečo sa chceš dobrovoľníctvu a skautingu venovať, resp. prečo sa mu už roky venuješ. Vypíš si poctivo, úprimne, naozaj pravdivo a bez príkras svojich “7 úrovní PREČO”.

AKTIVITA – 7 úrovní PREČO

Prečo chcem založiť nový skautský zbor a venovať sa skautingu?
Lebo chcem pritiahnuť mladých ľudí k hodnotám skautingu, ktorým sám verím…

Prečo považujem hodnoty skautingu za dôležité?
Lebo chcem iných naučiť byť užitočnými svetu a iným, tak ako aj mňa toto učili…

Prečo je pre mňa dôležité byť užitočný svetu a čo to znamená?Znamená to pre mňa, že robím niečo pre iných a dáva mi to dobrý pocit zo seba – to, že pomáham svojmu okoliu, a možno tým tiež získavam trochu aj obdiv a uznanie…

Prečo je pre mňa dôležité mať zo seba dobrý pocit, získať obdiv a uznanie? A podobne.

Pri ďalšej a ďalšej úrovni zistíš v plnej pravde a úprimnosti omnoho viac o svojich najvnútornejších motiváciách pomáhať. Mnoho terapeutov priznalo, že boli sami.

AKTIVITA – Pozri sa na seba dvoma pármi očí…

Napíš si jednu svoju najlepšiu a jednu svoju najhoršiu vlastnosť, ktorú máš a využívaš v dobrovoľníckej činnosti.
Teraz sa na obe z nich pozri:

Najprv – prísnymi očami – zistíš, že aj tá Tvoja najlepšia vlastnosť má svoju odvrátenú, menej príjemnú a užitočnú tvár a je dobré si to uvedomiť.
Potom – láskavými očami milujúceho človeka – zistíš, že i tá najhoršia vlastnosť a Tvoja „slabina“, na ktorú nie si práve hrdý a za ktorú sa možno aj hanbíš, nesie v sebe skrytý potenciál k rastu a príležitosť ku konaniu mnohého dobrého.

Preto – nevzdávaj to hlavne sám so sebou!